Rozhodnutia pre dlhodobo udržateľné pohodlie (života)

• Zdieľať na Facebook

Mnohí z nás sme sa už neraz pri svojich návštevách zahraničia, prechádzkach krajinou či mestskými aglomeráciami nadchýnali krásou krajinnej architektúry niektorej veľkomestskej aleje, príjemnou oddychovou atmosférou námestia s množstvom zelene a vzduch osviežujúcou fontánou či sviežosťou pešej zóny plnej života s bohatým stromoradím.

Obdivujeme fotografie umelej zátoky Marina Bay Sands zo Singapuru, zelené fasády a strechy vo Viedni, mrakodrapy stavané na princípoch vertikálneho lesa ako napríklad budova Bosco verticale v Miláne, či vegetačnú strechu so zjazdovkou na spaľovni v Kodani.
 
Ako však hovorí Ing. Martina Majorošová, PhD. z Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty STU, „málokto si uvedomuje, že to nie sú iba oku lahodiace riešenia, ale sofistikované opatrenia s konkrétnym praktickým cieľom alebo aj viacerými naraz.“ Okrem funkcie pohľadovej, navonok prvoplánovej – estetickej, spĺňajú tak niekedy funkciu vetrolamu, inokedy sú zas potrebným rezervoárom zabraňujúcim odtoku dažďovej vody, či efektívnym opatrením chrániacim pred prehrievaním ulice.
 
„Predstavujú biotechnické riešenie aktuálneho problému v krajine alebo tzv. modro-zelenú infraštruktúru v mestskom prostredí, ktorá nielenže nepôsobí v krajine či mestskom prostredí rušivo, ale ju architektonicky dopĺňa a pozdvihuje.“, dopĺňa M. Majorošová, ktorá k projektovaniu a zanietenému presadzovaniu týchto „zelených“ riešení v oblasti krajinnej architektúry, vodného hospodárstva a územného plánovania vedie aj mladých adeptov študijného programu Krajinárstvo a krajinné plánovanie na SvF STU.
 

Zlepšenie kvality života výsadbami

Uvedomenie nevyhnutnosti environmentálnej udržateľnosti aj u nás na Slovensku dostáva reálne kontúry v urbanizme miest a v krajine. Požiadavky urbánneho plánovania, potreby rozvoja sa tu snúbia s biotechnickými opatreniami a modro-zelenou infraštruktúrou a hoci sa nám môže zdať, že postupujeme slimačím tempom, predsa len sa objavujú a začínajú prinášať nielen celkový estetický dojem. Napríklad parková úprava donedávna niekoľkokrát do roka zaplavovanej „preliačiny“ v bratislavskej mestskej časti Jarovce poskytla okrem zóny na hranie a oddych aj dôležitý priestor na vsakovanie dažďovej vody. Brehy Dunaja sa postupne otvárajú aj občianskym aktivitám. Veľmi obľúbeným priestorom na trávenie voľného času sa stala revitalizácia ľavého brehu Dunaja pri nákupnom centre Eurovea. Ďalším príkladom môžu byť vegetačné, alebo „zelené“ strechy a fasády, ktoré znižujú prehrievanie svojho okolia. „V Bratislave už pribúdajú, aj v rozsiahlejších investičných počinoch – rezidenčných, administratívnych či retailových komplexoch. Tu môžeme spomenúť napríklad business centrum Wallenrod, autobusovú stanicu Nivy a nákupné centrum Central so strešnými záhradami, alebo aj projekty v zóne Chalúpkova...“, vyzdvihuje zodpovedný prístup investorov a architektov bratislavských projektov M. Majorošová.
 
„Environmentálne problémy súčasnosti – prehrievanie ovzdušia, nedostatok vlahy, alebo naopak záplavy, zosuvy pôdy sa týkajú nás všetkých.“, upozorňuje ďalej. „Vo veľkých mestských sídlach, v povodiach, vo vnútrobloku obytného domu, vo výrobnom areáli, administratívnom komplexe, alebo aj v záhradke pred domom. Všade tam by sa dalo prispieť k zlepšeniu životného prostredia, hoci len uprednostnením živého plota pred tým betónovým.“ Kvalita životného prostredia tak nie je len o kreativite architektov a šikovnosti staviteľov, ale aj o krajinnom plánovaní, implementácii „zelených“ koncepcií a súhre jednotlivých profesií, ktoré pôjde ruka v ruke s presvedčením občanov. Práve tu však zohráva dôležitú úlohu krajinár a krajinný plánovač, ktorý zohľadňuje faktory ekonomické i ekologické a ktorý vie vysvetliť a presvedčiť o nevyhnutnosti konkrétnych opatrení.
 
Niekedy sa opatrenia presadzujú ľahšie, inokedy ťažšie. Najmä tie zelené, zdanlivo ako by zbytočné, bez okamžitého ekonomického efektu. No rozhodnutie implementovať modro-zelenú infraštruktúru, biotechnické opatrenia a odporúčania krajinného plánovača sú rozhodnutiami smerujúcimi k dlhodobo udržateľnému pohodliu života. Preto nie je namieste snaha o ich obchádzanie, ale práve naopak v úzkej kooperácii s odborníkmi vytvárať nové, zelené pravidlá výstavby. Vnášať ich do územných plánov nie ako reštrikcie, ale skôr ako motivačné faktory. Možno podobne ako je tomu v susednej Viedni, kde už každá nová budova má povinnosť vegetačnej strechy. Napokon dosiahnutie zvýšeného indexu zelene pretvorí, skvalitní spolu s architektúrou nielen daný rezidenčný priestor, ale v konečnom dôsledku pritiahne aj nových potenciálnych záujemcov.
 
„Architekti i celé ateliéry si už k spolupráci prizývajú krajinárov, aby dotvorili celok rezidenčného projektu, logistickej haly, alebo pomohli pretvoriť verejný priestor. Nastavujú sa nové kritériá výstavby, tvoria sa odporúčania pre verejné priestory.“, naznačuje smerovanie súčasnosti i uplatnenie študentov odboru Martina Majorošová. Tandem architekt - stavbár – krajinár sa stáva dnes predpokladom našej udržateľnej budúcnosti. Dôležitú úlohu v budovaní tohto povedomia a vzťahov zohráva výchova a vzdelávanie mladých odborníkov. V kontexte udržateľnosti urbánneho rozvoja je to najmä Stavebná fakulta STU so svojimi študijnými odbormi, na ktorej pleciach leží zodpovednosť. Znalosti absolventov odboru Krajinárstva a krajinného plánovania už teraz, v súčasnom období ukazujú potenciál a silu pretvoriť náš životný priestor a doslova formovať udržateľnú budúcnosť.